Mať skutočného priateľa je v dnešnej uponáhľanej dobe veľkým darom. Nemyslím sezónnych priateľov, ktorí vám do života prídu a odídu v rôznych časových obdobiach, a potom ani nevieme ako sa volajú a kedy sme sa vlastne stretli. Myslím naozajstného priateľa, človeka, ktorý nás sprevádza skoro celým životom. Takého, ktorý stojí pri nás v dobrom aj v zlom, povzbudí a nezávidí, dopraje a veľa nežiada. Od najstarších čias mnohí filozofi a iní myslitelia tvrdili, že jeden skutočný priateľ je nesmierne hodnotnejší než vlastnenie všetkých bohatstiev na svete. Určite každý túži po skutočnom priateľstve. Je to tá najprirodzenejšia túžba človeka. Viac ako čakať sa nám oplatí o dobré priateľstvo bojovať. Budovať ho postupnými krokmi. Ktoré kroky nám dávajú šancu stať sa dobrými priateľmi?
1. Pomáhajme priateľom stávať sa lepšími ľuďmi
Dobré priateľstvo sa buduje na spoločných hodnotách. To znamená, že priateľ by mal mať rovnaké alebo podobné duchovné, morálne a etické zásady. Na podobných záľubách ako sa často domnievame až tak nezáleží. Za priateľa môžeme mať aj niekoho, kto má iné koníčky či nadanie. Skutočný priateľ je bytosť, ktorá inšpiruje k tomu, aby sa človek stal tým, po čom skutočne túži. Práve v tomto môžeme priateľov povzbudzovať, motivovať, pomáhať im prekonať strach a prekážky. Láskavosť, povzbudenie a pochvala sú tie atribúty, ktoré pomáhajú priateľom rásť. Pomáhame im tak stávať sa šťastnejšími. A s ich šťastím zákonite rastie aj naše šťastie.
2. Hovorme pravdu
Väčšinou sa ľudia boja hovoriť pravdu, lebo nevedia, aká môže nasledovať reakcia na druhej strane. Tí praví priatelia by si však mali hovoriť pravdu, lebo práve pravda môže niekoho zachrániť pred pádom. Pravda pomáha aj rásť a rozvíjať sa. Samozrejme, hovorí sa veľmi ťažko a niektorí radšej uprednostnia milosrdnú lož. Úprimnosť je však jediný spôsob, ako toho druhého upozorniť na rôzne riziká. Kto má na riziko a nesprávne veci upozorniť ako prvý? No predsa, priateľ!
3. Obetavosť, pochopenie a podpora
V dnešnej dobe sa zvyknutí odsudzovať a kritizovať. Tieto slová ľahko vychádzajú z úst, ale ťažko sa berú naspäť. Viac by sme sa preto mali učiť druhých chápať. Naučiť sa rešpektovať jedinečnosť každého človeka je naozaj veľká vec. A ešte vzácnejšie je, keď dokážeme našich priateľov podporovať, keď vieme chápať ich sny či túžby a obdivovať ich jedinečné schopnosti. Ignorovať druhého je jednoduchšie ako pomáhať. Pomoc a podpora totiž vyžadujú energiu navyše. Niekedy k radosti nášho priateľa stačí málo. Možno to, že ho vypočujeme a povzbudíme. A možno len to, že spolu mlčíme. Veď najväčším darom je byť priateľom hlavne v ťažkých časoch. A týmto konaním získavame aj my sami veľa pre seba. Cítime, že nie sme zbytoční, a to je predsa krásny pocit. A zaujímať sa o druhého s vedomím, že nám to nemá ako vrátiť je výsada veľkých ľudí.
„Každý deň stretnúť človeka, to stačí,“ napísal vo svojej básni Ján Kostra. Čím je človek starší a skúsenejší, tým viac si uvedomuje, že si nevystačí sám. Dnes síce prevláda tendencia starať sa o seba a ignorovať problémy iných, no takýto spôsob nazerania na svet prináša stále väčšie a väčšie problémy. Úžasné nie je to, že dokážeme byť arogantní, draví a bezohľadní, ale naopak to, že dokážeme potlačiť svoj egoizmus a zasadnúť za jeden stôl aj s úplne odlišným človekom. Keby sme viac dokázali odstraňovať egoizmus zo svojich životov, svet by bol krajší.
Aby sme egoizmus podlomili, ako sa patrí, musíme proti nemu postaviť takú istú, ak nie ešte silnejšiu silu, a tou je priateľstvo a láska. Práve cit priateľstva a láska sú podľa ruského teológa a filozofa Solovjova sily, ktoré môže zvnútra, od koreňa podkopať egoizmus, a to tak, že nás nútia celou našou bytosťou priznať druhému absolútny význam, ktorý v dôsledku egoizmu pociťujeme len k sebe samým. Na to, aby sme tu na Zemi dokázali vytvoriť spoločenstvo spokojných a šťastných ľudí, musíme si všetky krásne a dobré veci navzájom dopriať a zabudnúť na seba a svoju dôležitosť. Veď egoista je vždy smutný a osamelý. Egoista len hrá, že je šťastný.
Pokúsme sa teda hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje. Len tak môžeme každý deň stretnúť človeka a nebyť pritom nešťastní. Len tak môžeme byť skutočnými priateľmi a stretávať skutočných priateľov. Veď práve s nimi môže byť náš život krajší. Nech sú nám na tejto ceste posilou i slová, ktoré ešte v 19. storočí napísal spisovateľ József Eötvös: „Kto premôže svoje sebectvo, zbaví sa najväčšej prekážky stojacej v ceste skutočnej veľkosti a každému ozajstnému šťastiu.“
Celá debata | RSS tejto debaty